HISTÓRIA ŽELEZNÍC NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

koláž: zssk

so zameraním na osobnú dopravu

Rok

Popis historickej udalosti

 

2018

9. december. Vypravený prvý vlak kategórie Railjet xpress: RJX 160/167 na trase Bratislava – Wien – Zürich a späť. Vlaky sú zostavené z jednotiek typu Viaggio Comfort spoločnosti ÖBB.

2017

10. december. Vstupuje do prevádzky prvý zo skupiny trojsystémových elektrických rušňov ZSSK. Ide o moderné stroje typu 383.1 "Vectron" s výkonom 6400 kW a maximálnou rýchlosťou až 200 km/h, ktoré môžu jazdiť nielen pod napäťovými systémami 3 kV DC + 25 kV 50 Hz AC, aké sa vyskytujú na Slovensku, ale navyše aj pod 15 kV 16,7 Hz AC používaným v susednom Rakúsku. Znamená to, že je schopný napríklad ťahať IC vlaky v celej ich trase z Košíc až do Viedne a späť bez potreby prepriahania.

2017

29. apríl. Uskutočnila sa prvá verejná jazda turistického sezónneho vlaku ZSSK s cyklovozňom. Vlak "Záhoráčik" začal premávať na trasách Zohor – Záhorská Ves a Zohor – Plavecké Podhradie.

2014

17. november. Bola zavedená bezplatná preprava pre žiakov, študentov a dôchodcov.

2010

13. december. Vlaky začali pravidelne využívať traťovú rýchlosť 160 km/h a zároveň aj zabezpečovací systém ETCS Level 1, a to na úseku Bratislava-Rača – Nové Mesto nad Váhom. Cestujúci ocenili, že vďaka tomu došlo k zrýchleniu vlakového spojenia v smere východ-západ. Skrátenie cestovného času sa prejavilo najmä pri vlakoch kategórie InterCity, u ktorých na trase medzi našimi najväčšími dvoma mestami klesol na rekordne nízke hodnoty.

2007

Došlo k ukončeniu predaja lepenkových (kartónových) cestovných lístkov. Kým v zahraničí ešte aj po roku 2007 na niektorých miestach pokračuje predaj tohto druhu lístkov, na Slovensku sa uzavrela ich dlhá, zhruba 150 rokov trvajúca história. Na ich miesto plnohodnotne nastúpili nové technológie, ktoré postupne prešli vývojom až po súčasnú mobilnú aplikáciu a internetový predaj.

2006

10. december. Na sieti sa objavila nová kategória vlakov SuperCity, keď na naše územie začala zachádzať jednotka Pendolino Českých dráh na vlakoch SC 134/135 "SC Slovenská strela" (Praha – Bratislava a späť). Neskôr sa spoje SuperCity objavili aj na "severnej" trati z Prahy do Košíc, cez Žilinu. 

2006

marec. Na vozidlách Železničnej spoločnosti a.s. sa začala sa uplatňovať súčasná farebná schéma, tzv. Blonski, pomenovaná podľa autora grafického dizajnu.

2005

1. január. Železničná spoločnosť sa rozdelila na dva subjekty. Nákladnú dopravu od tohto dátumu zabezpečuje Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) a osobnú dopravu Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK).

2003

1. október. Začiatok integrácie cestovných dokladov. V osobných vlakoch na trati Žilina – Rajec bolo povolené používať na cestovanie čipovú kartu a lístky Dopravného podniku mesta Žilina.

2002

Zmena grafikonu vlakovej dopravy (cestovného poriadku) bola presunutá na mesiac december. Každoročná zmena dovtedy prebiehala v máji, resp. na prelome mesiacov máj a jún.

2002

1. január. Odčlenením od ŽSR vznikla Železničná spoločnosť, ktorej úlohou bolo zabezpečovať osobnú a nákladnú dopravu. ŽSR si ponechalo starostlivosť o infraštruktúru železníc.

1997

7. jún. Prvýkrát bol v rýchlikoch pravidelne radený vozeň na prepravu osobných automobilov. Spočiatku iba počas víkendov v letnej sezóne, a to v rýchlikoch R 224/225 "Hornád" na trase Praha – Poprad-Tatry a späť.

1993

júl. Vlaky začali prvýkrát pravidelne využívať rýchlosť 140 km/h. Dialo sa tak na 1. traťovej koľaji v úseku Kúty – Veľké Leváre.

 

1993

23. máj. Na sieti sa objavili prvé EC a IC vlaky. V kategórii EuroCity išlo o vlaky EC 174/175 "Hungaria" na trase Budapest – Bratislava – Praha – Hamburg a späť, a v kategórii InterCity o vlaky IC 500/501 "Tatran" a IC 502/503 "Kriváň" na trase Bratislava – Košice a späť.

1993

1. január. Vznik samostatnej Slovenskej republiky. Štafetu v prevádzkovaní železničnej dopravy prebrala od ČSD spoločnosť Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

1985

2. december. Začala testovacia neverejná prevádzka prvého počítačového výdajného a rezervačného systému (ARES). Jeho riadna prevádzka bola spustená dňom 1.3.1987. Na Slovensku sa PC terminály v tom čase nachádzali v staniciach Bratislava hl. st. a Nové Zámky.

1980

17. október. Slávnostné ukončenie parnej prevádzky sa konalo v Leopoldove. Súčasťou podujatia bola jazda mimoriadneho parného vlaku na trase Bratislava – Leopoldov a späť.

1974

28. december. V depe Bratislava hl. st. bol zaradený do evidencie náš prvý elektrický dvojsystémový rušeň (3 kV DC / 25 kV 50 Hz AC) typu ES 499.0, určený pre vozbu rýchlikov na hlavnej trati Budapešť - Bratislava - Brno - Praha.

1973

Prvý optický informačný systém typu Pragotron bol namontovaný a uvedený do prevádzky v železničnej stanici Nové Zámky.

1967

10. november. Slávnostný príchod prvého elektrického vlaku napájaného striedavým prúdom 25 kV 50 Hz po trase z Břeclavi cez Kúty do Bratislavy.

1967

30. jún. Do depa Košice boli pridelené prvé elektrické jednotky, ktoré odštartovali tradíciu tohto druhu vozidiel u nás. Išlo o nízkopodlažné 4-vozňové jednotky EM 475.1 z vagónky Tatra Studénka s kapacitou 300 miest na sedenie.

1962

V prevádzke sa objavili prvé poschodové vozne. Štvordielne nerozpojiteľné jednotky radu Bp s dĺžkou 73,4 m, vyrobené v Nemeckej demokratickej republike, ponúkali cestujúcim celkovo 342 miest na sedenie.

 

1958

Počnúc týmto rokom sa grafikon vlakovej dopravy (cestovný poriadok) začal meniť iba raz ročne – v máji, resp. na prelome mája a júna. Dovtedy vychádzal dvakrát ročne – zvlášť letný a zvlášť zimný cestovný poriadok.

1956

3. jún. Došlo k zrušeniu 3. triedy vo vlakoch tým spôsobom, že 3. trieda bola preznačená na 2. triedu a 2. trieda preznačená na 1. triedu (ktorá bola v období od 17.5.1953 do 3.6.1956 dočasne zrušená)

1955

21. august. Prvýkrát v histórii sa konali oslavy Dňa československých železničiarov (neskôr iba Deň železničiarov). Augustový termín bol neskôr presunutý na september.

1953

29. august. Vypravili slávnostný prvý elektrický vlak zo Žiliny do Vrútok, ťahaný rušňom E 499.001. Išlo o prvý úsek na tratiach s normálnym rozchodom, elektrifikovaný jednosmerným prúdom (3 kV).

1949

1. január. Pod štátnu správu ČSD prešli posledné súkromné železnice.

 

1945

Po skončení II. svetovej vojny došlo k obnoveniu Československa a Československých štátnych dráh (ČSD).

1944

Vo Vrútkach vznikla tlačiareň na lepenkové (kartónové) cestovné lístky, ktorá nimi zásobovala celé územie Slovenska a čiastočne aj oblasť Moravy. Predaj tohto druhu lístkov na našich železniciach skončil v roku 2007.

1942

5. júl. Z Bratislavy do Popradu začal pravidelne premávať "Tatranský expres". Jeho vozbu v tej dobe zabezpečovali motorové vozne typu M 283.0 z maďarského závodu Ganz s maximálnou rýchlosťou 110 km/h a 64 miestami na sedenie. Vlak sa stal „pramatkou“ budúcich rýchlych spojení Bratislavy s východom Slovenska.

1939

14. marec. Prevádzku na železniciach po vzniku Slovenského štátu prebrali Slovenské železnice (SŽ).

 

1937

22. december. Odovzdaná do prevádzky prvá visutá lanová dráha Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso. Prevádzku na tatranských lanových dráhach niekoľko desaťročí zabezpečovali ČSD a neskoršie ŽSR.

 

1936

13. júl. Na trať vyrazila "Slovenská strela" - rýchle spojenie Bratislavy a Prahy, ktoré zabezpečoval aerodynamický motorový vozeň M 290.0, pokrokovej konštrukcie, s rýchlosťou 130 km/h a kapacitou 72 miest na sedenie. Trasu zvládal za rekordný čas 4 hodiny a 18 minút, ktorý zostal dlho neprekonaný, pri priemernej cestovnej rýchlosti 92 km/h.

1928

Začala motorizácia osobnej dopravy. Prvými motorovými vozňami so spaľovacím motorom u nás boli M 120.1 z produkcie závodu Škoda Plzeň, tzv. koľajové autobusy, keďže ich konštrukcia vznikla iba jednoduchou úpravou autobusu pre použitie na koľajach. 

1918

28. október. Vznik samostatného Československa a súčasne s ním aj vznik Československých štátnych dráh (ČSD).

1908

21. december. Pre prevádzku otvorili našu jedinú verejnú pozemnú lanovú dráhu zo Starého Smokovca na Hrebienok, dlhú 2 km, s rozchodom 1000 mm.

1908

20. december. Odovzdaná do prevádzky prvá verejná elektrifikovaná trať. Išlo o úzkorozchodnú trať medzi Popradom a Starým Smokovcom s rozchodom 1000 mm, napájanú jednosmerným prúdom s napätím 550 V.

1896

27. júl. Začala prevádzka na trati Štrba – Štrbské Pleso, ktorá bola prvou verejnou ozubnicovou železnicou u nás. Trať s rozchodom 1000 mm, vybavená ozubnicou systému Riggenbach prekonávala maximálne stúpanie 127 promile. Prevádzka na trati bola zrušená v roku 1932 a znovuobnovená v roku 1970.

1879

Strojáreň Karl Kachelmann v obci Vyhne vyrobila prvý rušeň na našom území. Úzkorozchodný parný rušeň Péch Antal bol určený pre železiarne v Podbrezovej. Vyradený bol až v roku 1959, po 80 rokoch služby.

1872

Došlo ku zdvojkoľajneniu prvého úseku železníc, a to medzi stanicami Bratislava hlavná stanica a Bratislava-Vajnory.

 

1848

20. august. Príchod prvého parného vlaku. Vlak prišiel po trase Wien – Marchegg – Bratislava, ťahaný parným rušňom Bihar. V Bratislave bol zároveň vybudovaný prvý tunel v Uhorsku, s dĺžkou 704 m.

1840

27. september. Otvorenie prvého úseku konskej železnice Bratislava – Svätý Jur, ktorá bola neskôr predĺžená až do Serede. Celú trať potom prestavali na parostrojnú v období rokov 1872-1876.


Všetky udalosti sa vzťahujú na územie dnešného Slovenska.

(snímky: ZSSK, zbierka Železničného múzea SR, zbierka Považské múzeum, zbierka Peter Bado, Andraščík, Milan Weinwurm, Dušan Ščepka, Emil Bajza)

^ Hore