ŽELEZNIČNÁ TURISTIKA

Najstarší železničný tunel

Prvenstvom v celom bývalom Uhorsku sa môže pýšiť jeden z dvojice tunelov pri bratislavskej hlavnej stanici (pri pohľade k Lamaču ľavý). S dĺžkou 703,6 bol zároveň jedným z najdlhších vo svojej dobe. Stavať ho začali v roku 1844, pričom práce viedol podnikateľ Felix Tallachini, ktorý len krátko predtým dokončil 10 tunelov na trati Brno – Blansko. V tomto prípade však išlo o ťažšiu úlohu kvôli tlakom horniny a zavodneniu, ktoré stavbu komplikovali. Tá trvala až 4 roky a prvé vlaky prešli tunelom v auguste 1848. Tunel bol pôvodne stavaný pre dvojkoľajnú prevádzku, ale po zmene normy pre obrys vozidiel už jeho šírka nevyhovovala. V tuneli boli síce položené dve koľaje, ale nedovoľovali súčasnú jazdu.

Koncom 19. storočia vyvstala potreba rozšírenia hlavnej stanice, preto sa prikročilo ku skráteniu tunela o 110 m a jeho prestavbe na riadny dvojkoľajný. Práce začali v roku 1899 a postupne sa podarilo odbúrať 70 m tunela, až prišlo v decembri oteplenie a daždivé obdobie. Začali sa zosuvy svahov a deformácie muriva, ktoré sa rýchlo zväčšovali, až sa 18. 1. 1900 tunel v dĺžke asi 10 m zrútil. Napriek úsiliu zabrániť ďalším škodám došlo o dva dni neskôr k zavaleniu v dĺžke ďalších 20 m. Ukázalo sa teda, že je nebezpečné hýbať so starými múrmi a po posúdení, že prestavba tunela by za daných podmienok trvala asi 6 rokov, padlo rozhodnutie postaviť pre druhú koľaj nový tunel.

Starý tunel sa podarilo opraviť po dvoch mesiacoch do tej miery, že ním 8. 3. 1900 mohli znovu prechádzať vlaky a v období od decembra 1900 nasledovala stavba nového tunela, ktorý pre prevádzku otvorili 13. 10. 1902. Potom prišiel konečne rad aj na definitívne zosilnenie celého starého tunela, pričom práce trvali šesť mesiacov a skončili v roku 1903. Dĺžka starého tunela sa po všetkých zásahoch zmenšila z pôvodných 703,6 na 592,5 m.

V roku 1967 bola trať elektrifikovaná, s výnimkou starého tunela, ktorý bol až do roku 2008 bez trolejového vedenia a vlaky ním do hlavnej stanice prichádzali zotrvačnosťou s využitím sklonu trate. Napriek značným stavebným zásahom sa ale vždy dbalo na zachovanie vzácnych portálov v novogotickom slohu s cimburím, ako ukážky práce našich predkov. Tunel je aj vďaka nim od roku 1986 zaradený v Ústrednom zozname technických pamiatok na území Slovenska.

Dobrý tip, najmä ak

  • sa zaujímate o najstaršie pamiatky našich železníc